2. Má podozrenie
3. 4. 2013
2.
Má podozrenie
Kým bola prestávka, vytiahla som si z kabelky fľašku s malinovkou. No vtom som si všimla že sa približuje ku mne moja spolužiačka. Nezapamätala som si jej meno keď sa predstavovala, ale vzhľadovo som si ju zapamätala. Mala peknú štíhlu postavu, dlhé rovné čierne vlasy a pekný make-up.
„Ahoj ja som Jessica Whitová môžem si na chvíľu prisadnúť?“ spýtala sa ma a ukázala na stoličku môjho spolu sediaceho.
Cez prestávku odišiel na toaletu čiže bola voľná. Mimochodom ešte so mnou neprehovoril ani pol slova. Viem iba že sa volá Jack Smith. Aj to bol nútený povedať iba pri predstavovaní. Už sa nečudujem že s ním nikto nechcel sedieť.
„ Jasné,“ prikývla som s úsmevom, „ja som Alice Carterová.“
„Tiež som tu nová ako všetci a moc nezapadám,“ odvetila smutne, „a ty si odtiaľto, lebo ťa nepoznám, vyzeráš tak...zvláštne,“ priznala.
Sakra, asi si niečo všimla. Toho som sa obávala. Pomyslela som si.
„Em...nie...teda prisťahovali sme sa pred troma rokmi,“ povedala som vyľakane, „ a ako zvláštna?“ zaujímalo ma.
„ Neviem, si taká iná...máš bledú pleť, bledomodré oči vyžaruje s teba chlad,“ udusila ma týmito slovami.
Chcela som jej to nejako rozumne vysvetliť, aby som sa neprezradila, no zazvonilo a dohodli sme sa že na obede si všetko povieme. Cez nasledujúcu hodinu som sa nevedela sústrediť. Stále som mala v hlave Jessicine slová. Ako jej to mám vysvetliť? Nemôžem sa priznať. Vírili mi v hlave myšlienky. Konečne odzvonilo koniec vyučovania. Vzala som si kabelku a pred triedou som počkala Jessicu.
„Ahoj, ideme na ten obed?“ spýtala som sa už pokojnejšie.
„Môžeme ísť?“ odpovedala mi.
Výťahom sme sa vyviezli na prvé poschodie kde bola jedáleň. Prišli sme k jedálni kde bola rada taká dlhá, že študenti museli čakať až na chodbe.
„Ach, teraz tu budeme trčať najmenej pätnásť minút!“ vzdychla si Jessica.
„Nuž, nemáme inú možnosť, snáď to ubehne rýchlo,“ podporila som ju slovami a postavili sme sa do rady.
Jessica mala pravdu. Stáli sme tam aj dvadsať minút kým nám vydali obed. Keď sme sa dostali na radu naložili nám a s plnými táckami sme sa vybrali k jedinému voľnému stolu pri okne.
„Ach konečne, už ma z toho státia boleli nohy,“ povedala mi Jessica a s chuťou sa pustila do vyprážaného syra s hranolčekmi.
„Dobrú chuť!“ povedala som jej.
Poobzerala som sa po mojej tácke či tam nenájdem nejaké mäso. Mala som tam misku šalátu, čokoládový koláč vyprážaný syr s hranolčekmi ako mala Jessica a bravčový steak so zemiakmi. Vzala som príbor a a po veľkých kusoch som do seba hádzala steak. Ničoho iného som sa nedotkla. Najradšej by som to mäso jedla rukami ako môžem jesť v lese a doma, ale tu by som sa prezradila. Jessica na mňa hľadela s vypúlenými očami a nechápala čo robím.
„Čo to robíš?“ spýtala sa ma prekvapená.
Pozrela som sa na ňu s kusom steaka v ústach. Najprv som doprežúvala a odpovedala som jej: „A čo také by som mala robiť? Obedujem ako všetci ostatní.“
„Ale prečo ješ len mäso?“ opäť položila otázku.
Ach aha, všimla si niečo čo som si neuvedomila. Zjedla som obrovský kus mäsa za dve minúty a okrem toho som sa ničoho iného z mojej tácky ani nedotkla. Pomyslela som si. Musela som si opäť premyslieť vhodnú výhovorku.
„Em...no vieš ja jedávam len mäso,“ povedala som zahanbene, lebo som povedala asi priveľa.
„Aha a prečo, navyše si štíhla nechápem prečo nepriberáš?“ spýtala sa .
„No...je to všetko zložité...“ prerušila ma Jessica v mojom vysvetľovaní.
„A mimochodom si mi neodpovedala na ďalšiu otázku. Prečo si taká ako som ťa opisovala v triede? Dohodli sme sa že mi to vysvetlíš,“ nenechala sa odbiť.
„No...ja neviem som taká od prírody...zvláštna,“ povedala som nenápadne.
Po tejto odpovedi to už nechcela riešiť, ale cítila som že má podozrenie. Po obede som sa s Jessicou rozlúčila a pobrala som sa domov. Vonku stále husto snežilo, no zima mi nebolo. Mäso ma zahrialo tak ako vždy. Rozmýšľala som či mám ísť najprv do lesa alebo rovno domov. No rozhodla som sa že pôjdem domov. Tak či tak som už najedená. Cesta zo školy domov bola krátka a tak som za desať minút stála pred bránkou nášho domu a lovila v kabelke kľúče. Keď som ich konečne našla, otvorila som bránku a pribehla k dverám, aby som sa zahriala. Otvorila som aj tie a vbehla som do vnútra. Ošľahol ma teplý vzduch a sňala som zo seba kabát. Po tom čo sa rodičia rozviedli, doma ma už otec nevítal. Bola tu už len mama ktorú bolo ako vždy počuť z kuchyne. Otec a odsťahoval a tak sme tu ostali len ja a mama.
„Ahoj mami!“ zakričala som z chodby.
„Ahoj, poď do kuchyne, chcem vedieť čo bolo v škole!“ odpovedala mi mama.
Prišla som do kuchyne kde to už rozváňalo, mäsom. Posadila som sa na stoličku a naliala som si horúci čaj.
„Ach mami, načo varíš? Veď sme si mohli ísť niečo uloviť,“ nakukla som mame nad sporák.
„Ja viem srdiečko, ale tu vo Washingtone si musíme zvykať žiť ako ľudia,“ povedala vyčítavo mama, „nie je to ako v tej malej dedinke, kde sme bývali pred tým. Kde si ťa nikto moc nevšímal že ješ len mäso a lovíš,“
„Ach fajn, ja viem, ale aj tak som chcela ísť dnes na lov a navyše to že sa denno-denne meníme nevieme skryť “ odvetila som.
„No ale ja som chcela vedieť ako je to v škole, a neriešiť nepodstatnosti, tak počúvam,“ povedala mama plná očakávania.
„Ach nič zvláštne, trieda v pohode, škola pekná, učka fajn, spolu sediaci je hrozný a neprehovoril so mnou ani jedno slovo, ale nuž čo a našla som si aj kamošku i keď...“ nevedela som ako pokračovať.
„I keď čo?“ zhrozila sa mama.
„Neviem či mám pravdu ale mám pocit ako keby mala podozrenie že som divná a dochádzajú mi nápady ako jej to vyvrátiť...“povedala som skleslo. I keď to bola pravda. Pomyslela som si.
„Tak jej povedz pravdu,“ navrhla mama.
„Ale mami, prosím ťa, vieš čo by to znamenalo? Pohromu, nebavila by sa so mnou, a čo je horšie všade by sa to rozkríklo!“ vyčítala som jej.
Potom sme ešte hodnú chvíľu debatovali. Popri tom som sa aj navečerala a rozhodla som sa, že na lov nepôjdem, lebo som bola poriadne unavená. O pol ôsmej večer som sa pobrala do svojej izby. Keď sme sa s mamou zakecali úplne som zabudla že nie som pripravená do školy. Nachystala som si všetky veci zamkla som sa v kúpeľni. Dala som si horúcu sprchu, aby som sa odreagovala. Asi po pätnástich minútach som vyliezla zo sprchy a zabalila som si do uteráka vlasy aj telo. Pred zrkadlom som sa odlíčila a odišla som do svojej izby.
Ešte som si upravila manikúru a obliekla nočnú košeľu. Vlasy som mala takmer suché no ešte som si ich prečesala. Keď som bola hotová zhasla som svetlo a ľahla som si do postele. Cez okno som nakukla von. Mesiac bol už na oblohe a tak sa blížila moja zmena. Zabalila som sa do periny a vtom som sa premenila na vlkolaka. Tak ako každý večer. Bola som vlkolak a keby to Jessica zistila, určite by ju to nepotešilo.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.