9.V ohrození
9.
V ohrození
Mama ostala stáť ako prikovaná. Vyzerala dosť šokovane. No vtom urobila niečo nečakané. Z plného hrdla sa zasmiala. To šokovalo mňa. Trochu som sa zamračila.
„Myslím, že tu nie je nič smiešne,“ zavrčím nahnevane.
„Zlatko, môžem ísť už konečne dnu? A vlastne,...o čom to hovoríš?“ opäť sa zasmiala.
Ustúpila som, aby som jej uvoľnila cestu. Vyzula si topánky a z pliec si sňala kabát, ktorý si hneď zavesila na vešiak.
„Tak...čo ti mám vysvetliť?“ spýtala sa mama už trochu vážne.
„Posaď sa, potrebujem sa niečo...,“ skočila mi mama do reči.
„Čo sa ti stalo?“ spýtala sa rozrušene počas môjho rozprávania a otočila mi hlavu. Zahľadela sa na moju ranu.
„Em...to nič,...len som sa udrela,“ v rýchlosti som si otočila hlavu a na ranu som si položila dlaň.
„ Alice, ja nie som hlúpa, ublížil ti niekto?!“ na tvári mala vážny výraz.
„Mama!“ skríkla som z plného hrdla.
Ostala ticho a s vyvalenými očami sa zahľadela do tých mojich.
„Chcem ti to vysvetliť, preto sa ťa potrebujem na niečo spýtať. Čo sa stalo medzi nami a Mayerovcami?!“ spýtala som sa jej to na rovinu.
Asi pol minúty po tom čo som jej to povedala sa na mňa dívala, no potom sklopila zrak. Zahľadela sa do zeme. Stále mlčala.
„Ako o tom vieš?“ spýtala sa náhle, no stále sa na mňa nepozrela.
„Toto na krku mi urobil Ian Mayer,“ odvetila som a ukázala som na ružovú jazvu čo mi svietila na krku.
Mama sa strhla a zavrčala.
„Prečo ma chce zabiť?“ spýtala som sa mami. Po líci mi tiekla slza.
„Je to veľmi zložité...,“ nechcela mi mama nič prezradiť.
„Mama! Prosím...prosím, vysvetli mi to. Ja už nechcem žiť s pocitom že nič neviem! Tak mi to už dočerta povedz!!!“ rozplakala som sa. Bola som na dne. Nevládala som. Zaborila som si hlavu do dlaní a cítila som ako mi na holé dlane kvapkajú horúce slzy.
„Ja...ach, tak fajn. Je to zložité, ale vidím že nadišiel čas aby si o všetkom vedela. Bolo to už dávno, keď ešte žila naša celá svorka. Ty si nebola ešte na svete. Vzťah medzi Mayerovcami a Carterovcami nebol veľmi dobrý, vlastne bol zlý. Priam sme sa nenávideli. Raz...prišlo k sporu medzi nami. Závideli nám väčšiu svorku. Bola to vojna. Vtedy nikto nezomrel, vojna sa ukončila. No...na druhý deň keď prišiel k nim domov nejaký člen ich svorky, našiel...našiel rodičov Sama Mayera zavraždených. Nikto netušil kto to urobil. No...oni obvinili nás. A pravdepodobne sa chcú pomstiť,“ dokončila mama svoju dlhú reč. Z jej očí sálal smútok i hnev. Odpila si z kávy ktorú mala položenú na stole a dlhým hltom si z nej upila.
Hľadela som na ňu s vypleštenými očami, ktoré len-len zadržali slzy. Nemohla som tomu uveriť. Prišlo mi to strašne neuveriteľné. Jemne som privrela oči, z ktorých som vytlačila slzy. Stále som mlčky sedela a sledovala som mamu, ktorá sa uhýbala môjmu pohľadu. Slzy ktoré mi dnes už po neviem koľký krát vytryskovali z mojich očí, som nechala voľne tiecť. Akoby sa mi zastavilo srdce. Nemohla som ani prehovoriť.
„No a to je celý príbeh, mala by si ísť spať. Zajtra ideš do školy,“ pripomenula mi mama a vstala od stola. Postavila sa ku drezu a pustila sa do umývania riadu.
„Prečo?! Mama, prečo?!!“ vyšvihla som sa zo stoličky, ktorá s rachotom dopadla na zem. Teraz som už bola psychicky na dne.
„Zlatko upokoj sa!“ snažila sa ma upokojiť mama, ktorej pri mojom výbuchu zlosti vypadol z rúk hrnček a s rachotom sa na desiatky črepov roztrieštil v umývadle.
„Ja...ja, prepáč mami, ja som nechcela, počkaj upracem to,“ zotrela som si z očí slzy a vrhla som sa k umývadlu.
„Nie Alice!...Choď spať, ja to upracem,“ postavila sa mi do cesty.
Podišla ku mne a vzala mi hlavu do dlaní. Mlčky ma hypnotizovala svojimi veľkými modrými očami.
„Alice...ja viem že je to teraz ťažké, ale neboj, stále máš mňa a spoločne to zvládneme,“ povedala potichu a palcom na ruke mi zotrela zvyšky sĺz.
„Ďakujem mami,“ odvetila som a vrhla som sa jej okolo krku.
„Dobrú noc,“ zapriala mi keď som vychádzala z kuchyne.
Otočila som sa na päte a hlboko som sa na ňu zadívala: „Dobrú noc mami,“ a vyšla som z kuchyne.
Odišla som do kúpeľne kde som si dala horúcu sprchu. Keď som bola hotová rozčesala som si mokré vlasy a z tváre som si zotrela make-up. Asi päť minút som na seba hľadela v zrkadle. No vtom som si všimla ranu na svojom krku. Stále to bola len ružová chrasta, no stále tam bola. Bolo to zvláštne, väčšinou mi rany zmiznú aj po hodine od toho čo vznikla, no táto je tam aj pol dňa. Nešlo mi to do hlavy, no neriešila som to. Zhasla som v kúpeľni svetlo a odkráčala som do svojej izby. Hodila som sa na posteľ a zabalila som sa do paplóna. A vtom som schuti zaspala.
Ráno sa mi opäť nevstávalo ľahko. Prebudil ma „crngot“ môjho budíka. Poprevaľovala som sa na posteli a naslepo som schytila budík z nočného stolíka. Bolo pol siedmej. Budík som opäť položila na miesto kde stál a vstala som z postele. Podišla som k oknu a jemne som ho otvorila. Nakukla som von. Vonku bola tma ako v rohu a poletoval jemný sniežik. Z plných pľúc som sa nadýchla. V nose som pocítila studený vzduch, ktorý ma hneď schladil. Opäť som ho zavrela a odišla som do kuchyne na raňajky.
„Ahoj,“ pozdravila som mamu ktorá sedela pri stole a popíjala kávu.
„Ahoj,“ pozdravila ma mama.
Vzala som si z kuchynskej linky kávu a prisadla som si k mame. Chvíľu sme sa rozprávali a popritom som jedla raňajky. O chvíľu som bola najedená a išla som sa pripraviť do školy.
Odišla som do kúpeľne a umyla som si rýchlo zuby. Na tvár som si naniesla make-up a vlasy som si zaplietla do dlhého vrkoča. Keď som bola so svojím vzhľadom spokojná odcupkala som do svojej izby. Podišla som ku skrini a zľahka som ju otvorila. Naozaj som nevedela čo si mám dať na seba, tak som z nej schmatla prvé čo som uvidela. Hodila som na seba bledomodré džínsy a biele tričko s ružovými a oranžovými motýľmi. Na vrch som si prehodila úzky ružový sveter. Ešte som sa pár krát obzrela v zrkadle a keď som bola spokojná, schmatla som tašku, ktorá bola hodená pod stolom a prehodila som si ju cez jedno plece.
Rýchlo som vbehla do chodby, kde som sa obula a prehodila si na seba kabát.
„Ahoj mami!“ pozdravila som ju vo dverách.
Rýchlo dobehla za mnou a zadívala sa na mňa.
„Ahoj, dávaj si pozor...bojím sa že Ian zase zaútočí,“ objala ma mama.
„Mami neboj, v škole by sa neprezradil a navyše je tam Sam, ten sa o mňa postará. Už musím ísť, ahoj,“ smutne som sa na ňu zahľadela.
„Ahoj,“ dopovedala posledný krát a zabuchla som dvere.
Vonku bolo stále zima. Akurát zazvonilo keď som prišla pred školu. Jessicu ani Sama som nevidela tak som nečakala a vošla som do školy. Urobila som presne to čo vždy ako každodenný rituál. Akurát som sa viezla vo výťahu. Nikto tam nebol, takže kabínka bola voľnejšia. O pár sekúnd sa výťah s rachotom zastavil a otvorili sa posuvné dvere. Vyskočila som z výťahu a zamierila som si to do svojej triedy. V triede bolo ešte málo ľudí, ale postupne prichádzali. Sadla som si na svoje miesto kde už sedel vedľa mňa Jack.
„Ahoj!“ pozdravila som ho.
„Musíš ma furt zdraviť? Vidíš že nemám záujem o rozhovor!“ vybehol na mňa.
Iba som v šoku naňho hľadela. Nepochopila som to, tak som odvrátila hlavu a vybrala som si učebnice z tašky. Prvá hodina bola angličtina, takže som mohla ostať v triede. Bolo pár minút pred zvonením, no Jessicu som stále nikde nevidela.
Angličtina, aj ostatné hodiny prebehli v poriadku. Keďže je posledný novembrový týždeň, valia sa na nás štvrťročné písomky. Zatiaľ som mala známky celkom dobré, no to ma až tak netrápilo.
Po vyučovaní som ako vždy išla na obed. No trochu som bola zmätená, lebo Jessica tu nebola. Po obede jej musím zavolať.
Stála som v rade na obed a rozhliadala som sa po celej jedálni. Vtom som uvidela Sama ako mi rukou kýva. Jemne som mu dala rukou znak, že ho vidím. Ako som sa blížila k táckam na jedlo, pocítila som prudkú bodavú bolesť v pleci. Uvedomila som si, že je to to miesto, kam ma uhryzol Ian. No po chvíľke bolesť zmizla. Bola som na smrť vystrašená. Nikdy ma nič nebolelo. Bola som šokovaná. Ako som si z pultu brala pohár s džúsom, ruka sa mi nezastaviteľne triasla. Rýchlo som si nabrala jedlo a odišla som k Samovmu stolu.
„Ahoj,“ pozdravila som ho s úsmevom.
„Čau,“ usmial sa na mňa keď som si prisadla.
Vzala som si do rúk príbor a vtom som odpadla.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.